MYSEĽ to je ego, je to ľavá hemisféra, je to tá naša časť, ktorá logicky uvažuje. Myseľ koná na základe skúseností z minulosti. Často je to ona, ktorá nám ukazuje katastrofické scenáre a doslova nám nechce dovoliť prekročiť vlastný tieň, vlastnú malosť. Chce nás udržať v komfortnej zóne, pretože je to pre ňu bezpečné.

Je hlučná a stíšiť ju nie je vždy ľahké. Ja mám pri nej pocit „dobrý sluha, ale zlý pán“. A čo je najhoršie dokáže nám dávať tak silnú ilúziu, že ju považujeme za dôkaz… Je ale dobrá na počítanie matematiky, plánovanie a podobné úkony, ktoré tiež patria do našich životov. Je ale najmenej vhodná na to, aby nám určovala, čo je a čo nie je pre nás dobré a čo by sme mali alebo nemali robiť.

SRDCE… nie nadarmo sa v rozprávkach hovorí, ako treba ísť za svojim srdcom a že srdce ťa vždy dovedie ku šťastiu. Teraz pod pojmom srdce myslím naše vyššie JA. Našu pravú hemisféru, naše vedenie, intuíciu, naše vnútorné božstvo. Vyššie JA je asi najvhodnejší názov. Už to slovo „vyššie“ nám jasne ukazuje, že všetko vidí z nadhľadu (keďže je vyššie).

Predstavme si to ako bludisko. Život = bludisko. Myseľ (ego, teda JA, ktoré sme si vytvorili pre spoločnosť) vidí iba do najbližšieho rohu, ale srdce (naše vyššie JA, esencia ktorá nás oživuje, kreatívna časť našej bytosti) vidí zhora, z vyššej perspektívy ako vták. Vidí kade je pre nás najlepšie ísť. Môže sa nám tá cesta zdať, ako niečo, čo pre nás nie je vhodné, ťažké, ako zlá cesta, zlý smer. Ale vyššie JA (srdce) vie, že je to skratka, že je to cesta počas ktorej pozbierame niečo, čo nám chýba, aby sme na konci dosiahli svoje šťastie, svoj kľud a mier. Ono proste vie kam vedie.

Srdce (vyššie JA) je tiché… nebude prekrikovať myseľ. Ono čaká, až ho počúvneme, až sa rozhodneme venovať mu pozornosť…. synonymum pre srdce je pokoj, pevnosť a jemnosť zároveň, jasnosť a láska.

Prvý krok je vedieť, že to tak je. To už teraz máme za sebou.

Ja osobne si myslím, že oba vládcovia sú prospešní a aj potrební. Len ich musíme posadiť na trón vždy k tomu, čo im prislúcha. Ale keďže je v našej spoločnosti preferovaný vládca MYSEĽ , tak sa skúsme povenovať tomu druhému vládcovi, teda nášmu SRDCU(vyššiemu JA).

Kreatívnu časť svojej bytosti používal každý génius začínajúc Albertom Einsteinom a končiac Leonardom Da Vinci.

     

Je v nej múdrosť. Všetky manifestácie, zákon príťažlivosti, všetky zázraky prislúchajú tomuto vládcovi. A nie nadarmo sa k tomu práve hovorí veta „tak to nechápem“… „toto mi hlava neberie“ atď. Považujeme to za zázrak, pretože to zatiaľ nevieme vysvetliť vedecky a teda to pre myseľ nie je vysvetliteľné.

Som presvedčená, že za pár rokov sa nájdu ďalšie dôkazy, ktoré nám dajú z vedeckého pohľadu dôkaz, ako sa dejú zázraky. Už teraz je tu dvojštrbinový pokus. Vedecký dôkaz o sile našej myšlienky, manifestácii a o tom, ako naša pozornosť určuje, čo sa stane s hmotou. Veľa dôkazov o tom, akú má silu myšlienka nám dal aj Bruce Lipton. A ak si náhodou niekto potrebuje otestovať teraz hneď silu myšlienky na sebe, spomeňte si na jedlo, ktoré milujete na sladkosti, na citrón….

A nie je to dôkaz, že len myšlienka a predstava mali okamžitý prejav v hmote? Konkrétne vo vašom tele? Alebo páni, čo sa deje s vami pri predstave niečoho sexi? Niečoho, čo vás vzruší? Myslím, že odozva na vašom tele, veľmi viditeľná a jasne hmatateľná bude čoskoro. Dostačujúci dôkaz, čo poviete?

Neučí sa to žiaľ v škole. Celkovo v  spoločnosti sa tieto veci prijímajú veľmi, veľmi pomaly. Ale na tom nám nemusí záležať. My, ako jednotlivci si môžeme robiť zázraky koľko chceme.

Dať na trón vyššie JA a vedieť, že spraví všetko, čo treba. Dôverovať, nestratiť po pár dňoch dôveru a nepovolať na trón zasa myseľ. Tá nám totiž zázraky (zázrak = za ZRAK) neurobí, pretože to nevie, neprislúcha jej to. Presvedčí nás o tom, že to nefunguje a bude podávať dôkazy. Lenže ono to nemohlo doteraz fungovať, pretože na tróne sedela myseľ po celý náš život… až doteraz.

Len si spomeňte, keď ste cítili, že treba niečo urobiť a pri tom to nedávalo zmysel. Nechápali ste niečo, ale cítili ste, že to takto má byť. Nevedeli ste si to vysvetliť. A to je ono… myseľ potrebuje vysvetlenie a srdce nie. Srdce vie. Naše vyššie JA s nami komunikuje skrz pocity. Sú našim kompasom. My presne cítime v čom nám dobre je a v čom nie…