Čo ak si si to, čo sa ti deje, sám zvolil?

A nie len tak, ale za nejakým účelom. Za účelom tvojho rastu a posunu vpred…

Ak by sme toto vedeli, myslím, že by sme sa úplne inak postavili k našej životnej situácii. Inak k celému životu…

Na to, aby sme nad týmto mohli začať premýšľať, potrebujeme prijať myšlienku, že život nie je náhoda ani súhra náhod, že si ho tvoríme my sami a vďaka tomu sa učíme. Tvorba života prebieha na viacerých úrovniach.

Môžeme vytvoriť veľa vecí z ega, zo strachu, z bolesti, ale aj z lásky. K tomuto sa ešte vrátim…

Mne osobne dáva zmysel, že nežijeme jeden život, ale viac životov, z ktorých si berieme ponaučenia a uvedomenia. Takto rastieme na úrovni duše a vedomia.

Prečo sa sem narodíme učiť?

Predstavte si, že by celý svet bol modrý a vy chcete poznať modrú farbu. Ako ju môžete spoznať, keď je všetko modré? Ako sa ju naučíte rozpoznávať a vidieť jej odtiene a krásu? Jedine tak, že sa dostanete niekam (vnímate ilúziu), kde sa zdá, že existuje viac farieb, ako modrá. A modrú by ste v tom mixe farieb stále viac a viac spoznávali.

Za modrú farbu si dosaďte lásku a svetlo. Ako môžeme rozpoznať lásku bez poznania strachu? Svetlo predsa rozpoznávame vďaka tme.

Ako by sme sa postavili ku svojim životným výzvam, ktorými práve teraz prechádzame, ak by sme vedeli, že sme si ich sami naplánovali? Utrpenie, by sa znížilo a viac by sme sa pýtali, než len nadávali.

Prečo som si vytvoril túto situáciu?

Za akým účelom?

Čo sa v tomto mám naučiť?

Čo vďaka tomu rozpoznať?

Čo dobré sa mi v tomto ponúka?

Nie je možné, aby neprišla odpoveď. Akúkoľvek otázku zadáme svojmu mozgu, bude hľadať odpoveď. Časť mozgu, v ktorej sa toto deje, je retikulárny aktivačný systém.
Preto je celkom rozumné pokladať si otázky, ktoré budú mať podporujúcu a rozširujúcu odpoveď. Rozhodne nie otázky typu:

Prečo som taká hlúpa? Prečo nemám šťastie? Atď. Pretože, aj na tieto otázky prídu odpovede, ale tie odpovede nám neprinesú do života nič dobré.

Z akého vnútorného rozpoloženia tvorím ?

Každému činu, ktorý vykonáme, predchádza nejaká myšlienka spojená s emóciou. Vnútorné rozpoloženie, z ktorého konáme. Napríklad sa niečoho bojím a z toho strachu rýchlo hľadám riešenie. Zdá sa mi, že som ho našla, tak konám, no ten čin bude prinášať viac strachu, lebo z toho vznikol. Z toho sa zrodil.
Povedzme, že som vo vnútornom rozpoložení lásky, ako stavu bytia, z toho mi príde impulz k činu, vykonám ho… Čo ten čin prinesie? Viac lásky.

A ešte to trocha zamotáme 😅, z vlastnej skúsenosti viem, že ten čin môže byť navonok úplne rovnaký, ale bude mať iný dopad podľa toho, z akého vnútorného rozpoloženia som konala. Z akej frekvencie… Preto jednému niečo zafunguje, druhý urobí to isté, ale má iný výsledok. Pre toto! Lebo má iné vnútorné rozpoloženie, iné myšlienky, iné emócie a teda inú frekvenciu. Myšlienka a emócia je absolútne najdôležitejší aspekt v našich životoch. Krásny základ o tom, na čo sú nám emócie, čo s nimi a ako ich premieňať, nájdete v mojom novom kurze Z drámy do pokoja/ emocionálna inteligencia v kapse TU.

Verím, že sme si tie najťažšie veci v našich životoch skutočne naplánovali za účelom nášho vyššieho dobra a rastu. Nič nie je náhoda a už vôbec nie sme obete ničoho vonku. Záleží len na nás, ako sa k tomu postavíme a či budeme ochotní sa v tom pohrabať, aby sme si z toho vytiahli dary, ktoré v tom sú. A že skutočne sú, tým som si istá. Tak, ako som to písala v článku Držím hovno alebo diamant?

Verím, že vám tento článok dal iný pohľad na vaše životné výzvy. Iné premýšľanie o našich problémoch je totiž základ k posunu. Želám nám všetkým ľahké rozpoznanie darov, ktoré nám život nesie zabalené v 💩 .