Zámery

Z vedeckého hľadiska znamená život v strese vlastne život v režime prežitia. Po biologickej stránke sa presne toto deje s našim telom, keď sa vyplavia stresové hormóny. Ak my, ľudia, zaznamenáme nejakú okolnosť, ktorú vyhodnotíme ako stresujúcu (väčšinou je to niečo, čo nemôžeme kontrolovať alebo predvídať, ako to skončí), automaticky sa týmto aktivuje náš primitívny nervový systém. Časť mozgu zodpovedná za prežitie. Amygdala.

Mozog nerozlišuje, či niečo zažívame naozaj alebo si to iba predstavujeme. On vyplavuje rovnaké hormóny a dostáva naše telo do stavu príslušného predstave alebo zážitku. Je jedno, či si to vybavujeme ako spomienku, robíme si nejakú predstavu, alebo sa to deje skutočne na fyzickej úrovni...

Obeť nie je tvorca...

Vždy meníme seba. To, čo vidíme okolo, je odraz nášho vnútorného sveta.

Na začiatku vedomej tvorby života je prebranie zodpovednosti za to, čo sa nám v živote odohráva. Tu sa veľa veľa ľudí stopne kvôli vine. Obviňujú seba, obviňujú ostatných. STOP!

Ako si ho správne vytvoriť?

Je dôležité predstavy splnenia zámeru prežívať ako účastník...

Mám pre vás riešenie.

Vnímam, čo je môj ďalší krok v manifestácii toho želaného. Ako na to?

Ak chceme niečo nové a iné, bude to znamenať vystúpenie z komfortnej zóny a bude to znamenať zmenu. Naša ľudská myseľ sa zmenám bráni. Akákoľvek zmena je pre ňu alarm a hrozba. Takto vyhodnocuje zmeny naše ego, malá myseľ.