Možno to poznáš. Niečo sa stane vo vzťahu (nemusí ísť len o vzťahy partnerské, ale aj kamarátske, rodinné, akékoľvek, partnerské sú však najčastejšie) niečo, čo „nebolo v poriadku“. Ten druhý človek zľahčí tvoj pocit, nechce vidieť svoju časť v tom celom, alebo dokonca, otočí situáciu proti tebe.

A ty to cítiš, ale ostaneš. Dáš ešte šancu. Trochu sa možno stiahneš, trochu sa prispôsobíš, trochu dúfaš… Lenže sa to zopakuje a keď sa to zopakuje, niečo sa v tebe zlomí. Ten zlom nie je smerom k tomu človeku, ale smerom k sebe samej. V tvojom vnútri začne dialóg ako:

„Ja som to vedela.“
„Prečo som verila?“
„Ako som mohla byť taká naivná?“
„Keby som bola rozumnejšia, teraz by som netrpela.“

Tu sa začína zvláštny vnútorný proces, začneš trestať tú časť samej seba, ktorá verila.

Čo sa v skutočnosti deje (a prečo to tak bolí)

Bolesť v takýchto situáciách nie je len z toho, čo urobil ten druhý. Často je ešte silnejšia bolesť z toho, že „Ja som to cítila už dávno… a aj tak som dúfala a zostala.“ Vnútri si vedela, aký je a aj tak si sa s nádejou otvorila znova…a znova… a znova….  Nebola to náhoda.

Je to moment, kde sa mieša tvoja prítomnosť s minulosťou. Detské traumy so zradou voči samej sebe v dospelosti….

Skutočne sa ti deje vo vzťahu niečo, čo nie je pre teba v poriadku. To môže vyzerať napríklad tak, že človek nedokáže ísť do hĺbky, uzatvára sa pri emóciách, neunesie spätnú väzbu, nevidí alebo nechce vidieť svoju zodpovednosť. A súčasne s tým, čo sa práve teraz deje, sa ti aktivuje aj starý vnútorný vzorec z detstva:

„Moje pocity nie sú dôležité.“
 „Keď sa ozvem, som problém.“
 „Musím vydržať, aby som nestratila vzťah.“

Takto vzniká kombinácia, ktorá bolí dvojnásobne a to skutočná situácia, kde nie je ok to, čo sa deje + stará a neuzdravená rana z detstva, ktorá sa práve znovu otvorila. Ak sa zaujímaš o zrkadlenie, sebarozvoj, vieš, že čo je vonku máš hľadať v sebe atď. toto môže byť slučka v ktorej sa dokážeš nekonečne dlho motať a namiesto pozdvihnutia života do krajších sfér prichádza pád, pretože hľadáš vinu len v sebe.

Keď sa tvoj hnev otočí proti tebe samej

Keď sa celý vzťah, či len kritická situácia v ňom skončí, mozog hľadá vinníka. A často ho nenájde tam, kde by mal byť, teda v limite druhého človeka, nie v zlobe, ale čisto a pravdivo, lebo ten limit už dávno vidíš. Už ho chápeš. Už vieš, že „on viac nevie urobiť “,alebo nechce, to je jedno, pre teba je výsledok úplne rovnaký.

A tak sa vina presunie dovnútra:

„Ja som si ho pustila príliš blízko.“
„Ja som mala vedieť lepšie.“
„Kvôli sebe teraz trpím.“ “ To mám za to, že sa nepočúvam!“

Toto je tá najväčšia zrada samej seba, ktorá vlastne spôsobuje ešte väčšie a hlbšie rany a bolesť, než situácia samotná. On možno nemal kapacitu reagovať, či tvoriť vzťah, po akom túžiš.. no ty máš kapacitu prestať sa trestať.

V takýchto momentoch sa v nás stretnú dve časti. Ak sa chceš dozvedieť ktoré, aj ako s nimi ďalej narábať, dozvieš sa to na Liečivej ceste prijatia TU.