Domškoláctvo a Unschooling

Je to už cca osem rokov odvtedy, čo som svojho syna zobrala zo školského systému a rozhodla sa dať nám obom obrovskú SLOBODU. Čo všetko to prinieslo sa dozviete v nasledujúcich riadkoch…

Pre koho je to vlastne ťažké?

V skutočnosti to je najväčšia skúška pre rodiča a nie pre dieťa 

Môj naj dôvod „prečo“ ísť do domškoláctva a potom unschoolingu bolo to, že som chcela, aby Tomi nestratil chuť do života, nebol ubitý systémom, zachoval si svoju hravosť aj zvedavosť.

A to napíšem hneď teraz – PODARILO SA TO :-), ale poďme pekne po poriadku. Keď bol vo veku, kedy nastáva povinná školská dochádzka, hľadala som v našom okolí školu, ktorá by bola slobodná, nenútila by deti do učenia, ale motivovala, kde by sa k nim pristupovalo ako k plnohodnotnej ľudskej bytosti a nie ako k väzňom, či nejakým menejcenným tvorom.

Vtedy som našla jednu jedinú, ale bola od nás vzdialená cca dve hodiny cesty, čo neprichádzalo v úvahu + obrovské školné, ktoré by som ako matka samo-živiteľka nezaplatila. Dva roky teda syn navštevoval úplne bežnú základnú školu, ale prístup jednej učiteľky ma nútil hľadať cestu z toho ďalej.

Našťastie som narazila na informáciu, že existuje možnosť domáceho vzdelávania, čo bolo pre mňa úplné wow! Vôbec som dovtedy netušila, že niečo také existuje. Pridala som sa do viacerých skupín na FB, ktoré sa touto témou zaoberajú, a začala hľadať informácie od mamičiek domškolákov. Neviem ako to je teraz, predpokladám, že stále podobne, no u nás na SR vtedy neboli školy tomuto spôsobu vzdelávania otvorené.

Väčšina škôl deti na polročných a koncoročných skúškach dosť „dusili“ a dávali im „vyžrať“ ich domškoláctvo (samozrejme myslím bežné školy). Ale aj tie alternatívne, otvorenejšie mali skutočne odlišný prístup v porovnaní s našimi susedmi v ČR.

Dlhé obdobie sme teda boli nahlásení na rôznych školách u našich českých susedov, a vďaka za to, pretože to bola naša jediná možnosť, ako mať slobodné vzdelávanie. Tiež tam je rozdiel, škola od školy, v prístupe k deťom, učeniu aj skúškam.  Väčšinou sme chodili 2x do roka fyzicky na skúšku, tam, kde bol syn nahlásený a ukazovali sme, čo sme sa naučili, kde sme boli na výletoch atď. Nikde nebolo žiadne klasické skúšanie na aké sme zvyknutí v bežných školách, volá sa to portfóliové preskúšanie a je to veľký rozdiel….

Učenie vonku

Čistenie prírody

Veľmi veľa výletov a cestovania

(Neskôr sme našli tú najúžasnejšiu školu aj tu u nás na SR! )

Nevedela som sa  dlhú dobu zbaviť stresu z toho, aby „niečo vedel“, porovnávania s tým, čo by už „mal vedieť“, keby chodil do školy a následného tlačenia na syna…. Spomínam si na prvé mesiace…. Trávili sme doma 4-5 hodín učením toho, čo by sa učil aj v bežnej škole a následne som utekala do práce. O slobode sa nedalo vôbec hovoriť, naopak, pre mňa to bolo veľmi únavné, pre neho tiež. Tak nejako som okolo toho urobila stres a sama som sa čudovala, prečo to neviem pustiť a uvoľniť sa v tom….

Skutočne je to viac o rodičovi, ako o dieťati. Ak nemáme v sebe čokoľvek spracované a ujasnené ohľadom domškoláctva, unschoolingu, okolia, tlaku zo strany systému, podvedomých strachov…vyjde to von.

A bude to skúška, ale STOJÍ TO ZA TO!

Postupne sa nám podarilo dostať sa až do unschoolingu, ktorý je oficiálne na Slovensku, a myslím, že aj v Čechách, nelegálny. Ak nájdete školu, ktorá vás podrží – máte vyhrané. A nájdete ju určite, stačí hľadať, nie je ich málo.

Neviem to presne časovo definovať, ale odhadom sa čo-to učil asi prvý rok. Postupne sme nechali všetko prejsť do unschoolingu. Z toho určite vyplýva otázka:

Ako to zvláda dnes v škole?

Od septembra začal navštevovať bežnú školu, ktorú si sám vybral. Je vzdialená asi 40km od nášho bydliska a ráno musí veľmi skoro vstávať, aby stihol vlak. Mala som obavu, ako to zvládne, aj režim, skoré ranné vstávanie, cestovanie atď., ale tiež som vedela, že aj keď to bude možno zo začiatku ťažké, určite to dá, pretože ON CHCEL. A to je základ. Nie ja, nie systém, on sám chcel už ísť do školy, vybral si do ktorej, bol sa v nej popozerať, všetko si rozhodol sám a preto má vnútornú motiváciu a zvláda to nádherne hneď od začiatku.

Vnútorná motivácia je niečo, čo deťom navštevujúcim bežnú školu, chýba… Sú zvyknuté slepo počúvať, učiť sa ako automat bez skutočného záujmu a ihneď po oznámkovaní učivo vypustiť z hlavy. Je to smutné, ale školský systém je postavený tak, aby vytvoril poslušných občanov, ktorí rozhodne nie sú zvyknutí rozhodovať sami za seba.

No vrátim sa znova k synovi… Nabieha mi úsmev na tvári, keď si spomeniem, ako mi nedávno opisoval, čo zažíva v škole.

Keďže v ňom nikto neudupal prirodzenú zvedavosť a lačnosť po nových informáciách (učenie), tým, že by ho nútil učiť sa to, čo sám nechce, tak sa teraz rád učí. Na hodine sa hlási, interaguje, pýta sa doplňujúce informácie, čo potrebuje a chce vedieť, skutočne počúva, pretože ho to väčšinou fakt zaujíma a je nadšený ako ten prváčik, ktorý príde do školy a teší sa z toho… 😀

Učitelia na to reagujú rôzne, niektorí sú radi z jeho záujmu a živosti. Určite je to pre nich iné a nové, než keď učivo hovoria duchom neprítomným telám.

Ďalší učitelia sú naopak znechutení, pretože im „komplikuje“ prácu 😀

“ Občas na mňa pozerajú ako na jednorožca “ – okomentoval Tomi 🙂

A čo učivo?

Asi 4 mesiace pred nástupom do školy sa začal učiť. Hlavne matematiku, ale aj slovenčinu, aj keď tú nejako nachytal sám. Ostatné predmety tiež niekde „nachytal“ :-D. Už okolo deviatich rokov boli história a geografia predmety v ktorých mohol on učiť mňa. 🙂

Takže to v škole nielen zvláda, ale ho to aj baví. Myslím si, že je to to najdôležitejšie zo všetkého. Jediné, čo potrebuje „dobehnúť“ je vypísaná ruka. Ale to je skutočne jediné, čo mu robí trocha problém a je otázka času, kedy to bude ok.

Takže…

Ak to mám celé zosumarizovať, bola to cesta miestami náročná, ale veľmi veľmi poučná, obohacujúca a krásna. Ak ste práve teraz vo fáze rozhodovania, za mňa je to jedno veľké „ÁNO BEŽTE DO TOHO!“ a určite zvážte všetky faktory.

• Čas
• Vašu odolnosť voči okolitému tlaku a tlaku systému
• Mieru slobody, ktorú ste schopní vám obom dať
• Možnosti alternatívnych škôl vo vašom okolí
• Dôveru vo svoje dieťa
• Dôveru v seba
• Chuť hľadať tú správnu cestu pre vás  (a mieru všetkého správnu pre vás)

Želám vám tie najkrajšie chvíle strávené s vašimi deťmi a cestu domškoláctva príjemnú a ľahkú. Na záver pár odkazov na stránky, ktoré by vám mohli pomôcť:

Děti jsou taky lidi

Summerhill/Demokratická škola  – film

Erazim – škola

Rodinná škola