Rozmyslite si svoje želania… ony sa vám splnia!

Nie je tomu tak dávno,

keď sa mi zmanifestovalo želanie ísť niekam sama na pár dní, kde bude sauna a kľud. Chvíľku nato som našla v jednej skupine na FB príspevok, v ktorom žena hľadala niekoho na stráženie ich domu a psov, a samozrejme, mali doma saunu. Ozvalo sa jej viacero žien, no ja som vedela, že toto je pripravené pre mňa. Že je to vypočutie môjho želania a najrýchlejšie vyplnenie, aké je teraz možné. A aj bolo.

Keďže som v tej dobe nemala peniaze nazvyš a wellness neprichádzal do úvahy, za toto zmanifestovanie som pocítila hlbokú vďačnosť a zároveň spolu s tým úžas a pokoru pred tým Vyšším, čo tu pre nás je. Naozaj, stačí si zaželať a splní sa to. Splní sa všetko. Ak však príliš netlačím na splnenie, a teda nie som netrpezlivá. V tomto prípade sa mi neplní nič. Alebo sa mi plní opak toho, čo som chcela. To sa stáva vtedy, ak je želanie zo strachu. Ak sa neuvoľním a vibrujem vlastne opakom toho, čo chcem.

Možno k tomu napíšem ďalší článok. Teraz sa chcem vrátiť k tomu, ako je dôležité vedieť, že sa plní VŠETKO!

 

Stáli sme v kúpeľni so synom a debatovali o tom, po čom túžime.

O našich želaniach. Mala som vtedy svoje a on svoje. Nemali sme spoločné. Mňa bavia také rituáliky, cvičenia, ponorenie sa do toho atď. Tak som hneď navrhla jedno cvičenie, do ktorého sme sa s chuťou vrhli.

Cvičenie spočívalo v tom, že každý z nás hovoril o svojom želaní 5 minút tak, akoby sa to už stalo. A bolo dôležité, aby tomu uveril a zapojil do toho emócie.

Syn má 14 rokov a potrebuje skúšať veci, ktoré ho lákajú. Chápem, že zakazovaním ani mudrovaním nič neurobím, tak len dôverujem a ak som požiadaná, dám radu. Jeho želanie totiž bolo dostať sa do bitky, do konfliktu, do situácie, v ktorej by zažil adrenalín z toho, že sa deje fyzická potýčka.

K tomuto želaniu dospel tak, že sa tej predstavy najprv veľmi bál. Strach si spracoval, avšak za ním nabehlo toto želanie zakúsiť si na vlastnej koži, aké to je.

Vtedy som skutočne bola ok s týmto jeho želaním, iba som sa pýtala, či si je istý tým, čo si teraz želá. Odpoveď bola jasné áno.

Prešla odvtedy určitá doba… Nie dlhá.

Včera išiel syn neskôr poobede, dá sa povedať pred večerom, ale stále za svetla, na prechádzku. Sám. Vrátil sa domov dosť rozhodený s vetou: „Mami, prepadli ma ..“

 

Viete si predstaviť, čo sa vo mne v sekunde odohralo,

avšak keď som videla, že je celý a zdravý, hneď som sa upokojila a vyzvala ho, aby mi príbeh porozprával. Nebolo jednoduché pre mňa, pre jeho mamu, to počúvať. Nebudem rozpisovať do detailov celú situáciu, ale prejdem k tomu, že jeho pohyb ruky (aby do neho neťuklo prechádzajúce auto) si pasažieri v danom aute vysvetlili ako mávnutie nad nimi, zastavili, jeden z nich si nasadil na ruku boxer a začali slovne môjho syna napádať.

Celé to skončilo našťastie jedným úderom do hrudníka, ktorý nemá žiadne následky a nechali ho ísť. Podotýkam, že to boli dospelí muži (dospelí asi len fyzicky).

Pre syna to bola riadna lekcia. Bol na seba hrdý, pretože to celé ustál, ale samozrejme, že spolu s tým mu tam prebiehalo kopa ďalších emócií. A mne, samozrejme, tiež. Najviac však cítim vďačnosť, pretože to bola iba jemná ukážka. Mohlo to dopadnúť celé oveľa horšie.

 

Syn sa pozastavoval nad tým, prečo mu vesmír doručil takúto situáciu.

Prečo mu nedal seberovných ľudí a prečo nie iba jedného atď. Prišli sme spolu na to, že nemal definované tieto detaily a vesmír vychádza vždy skôr z pocitov. A pocitovo chcel v podstate zažiť to, čo zažil. Chcel to skúsiť atď. Keď si tú situáciu spracoval a vybral si z nej všetky diamanty, ktoré mu niesla, navrhla som, aby si zadefinoval, čo chce teda zažívať namiesto toho.

 

„Už nechcem stretávať agresorov,“ bola jeho odpoveď. Z toho hneď vyplynula debata o tom, ako vesmír nepozná zápory a že je potrebné si definovať želanie pozitívne. Teda povedať a precítiť (to hlavne), čo chceš, a nie to, čo nechceš. Pretože všetko je o vibrácií. Aj toto zhmotňovanie želaní je o vibrácií. A vibráciu mení náš pocit, naša emócia. Viac o tom hovorím v tomto článku o emóciach.

Takže vo finále

sú tie slová dôležité hlavne z dôvodu, že v nás vyvolávajú určitú emóciu, predstavu a z toho plynúci pocit. Toto som veľa spracovávala aj v knihe Vedomé rozprávky pre deti aj dospelých a konkrétne v tejto rozprávke to je popísané tiež – Ako sa naučiť čarovať.

Ďakujem

za to, že sa to celé odohralo iba takto. Bez následkov… Ďakujem za neustále dôkazy toho, že všetko, čo chceme, sa nám splní. Ďakujem za to, že mi každý deň vďaka takýmto veciam narastá dôvera v to väčšie v nás aj mimo nás.

Ak chcete, aby sa vaše túžby splnili pri hraní spoločenskej hry, mrknite sa sem.

Každou myšlienkou si tvoríme svoju budúcnosť. Naša prítomnosť, ktorú teraz žijeme, je iba odrazom našich myšlienok z minulosti….

Želám nám všetkým podporujúce myšlienky, ktoré nám zhmotnia to krásne. Nech je náš svet krajším. Nech sa nám tu naozaj všetkým žije dobre a ľahko.

 

Som Katarína Mikulíková a moje poslanie a vášeň spočíva v tom, že pomáham ľuďom objaviť v sebe božské tvorivé vedomie. Verím, že táto cesta nemusí byť ťažká a dokonca sa pri nej môžeme baviť! Moje motto je "Všetko je pre teba možné", pretože verím, že každý má v sebe potenciál na veľké veci a všetko je možné, keď tomu veríme a pracujeme na tom. Môj príbeh si prečítate tu >>
Komentáře

Přidat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.