Skrze ne tvoríme, vďaka nim sa rozhodujeme alebo si pamätáme udalosti nášho života. Podľa mňa sú emócie tou najdôležitejšou súčasťou každého jedného človeka aj celého života.
Naše emócie sú ako kompas. Vždy nám dajú vedieť, keď zídeme z cesty. Cez ne prichádzame na to, že sme do seba prijali nejakú negatívnu myšlienku, urobili negatívny úsudok, konali proti sebe atď. Neprídu samé od seba, prídu po nejakej myšlienke, ktorú si ale možno vôbec neuvedomujeme.
Tým, že si uvedomíme, čo cítime, môžeme prísť na to, že máme urobiť niekde niečo inak. Keď si nájdeme zdroj negatívnej emócie (myšlienka, situácia, rozhodnutie…), môžeme ten zdroj zmeniť, vymazať.
Častokrát si to nechceme uvedomiť, nájsť ten zdroj, pretože by to znamenalo, že už s ním musíme aj niečo urobiť. Je pohodlnejšie zahnať negatívnu emóciu, zahnať zlý pocit a nemusieť sa pravdivo pozrieť na to, čo cítime. Takto vlastne vznikajú závislosti. Emócie sa zajedajú, zapíjajú, prehlušujú rôznymi zážitkami.
Priznať si akúkoľvek neprospešnú myšlienku je odvaha. A za tú odvahu dostaneme odmenu – moc. Moc to zmeniť! Ako predsa môžeme meniť niečo, o čom ani nevieme, že to máme ( myšlienka, presvedčenie…)?
Zmeniť myšlienku, seba, situáciu…nehovorím, že to je ľahké. Bez uvedomenia si a priznania pravdy to však nejde. Je to prvý krok na ceste k niečomu lepšiemu.
Emócie sú dobrý sluha, ale zlý pán. Môžu byť pre nás tým najväčším bremenom alebo tým najlepším pomocníkom. Záleží na nás, ako sa k nim postavíme. Máme v sebe veľmi zakorenené, že cítiť „zlú“ emóciu je niečo nesprávne, niečo, za čo by sme sa mali hanbiť…
V detstve častokrát naše emócie neboli prijaté, „neplač!“
alebo boli zosmiešňované
„plačeš ako dievča..“
alebo sme boli všelijako manipulovaní a vydieraní, aby sme ich necítili alebo skôr nedávali najavo
„keď sa prestaneš hnevať dostaneš cukrík“
„bež do izby a vráť sa, keď prestaneš plakať“ atď.
Samozrejme, že teraz je pre nás neprijateľné cítiť smútok, hnev, plakať… ono už aj to cítenie nie je ,žiaľ, samozrejmosťou. Ak sme v detstve veľmi trpeli a bolesť bola dosť neznesiteľná na to, aby sme sa od svojich pocitov odrezali, stalo sa tak. Pud sebazáchovy. Vtedy to bola jediná záchrana.
No teraz nám to už nepomáha. Ak nič necítime, lepšie povedané, ak nevieme, čo cítime, tak nevieme, čo chceme.
Nevieme, čo je pre nás dobré, a to preto, lebo sme stratili náš kompas – emócie. Tiež nám unikajú tie krásne emócie, kvôli ktorým sa nám oplatí žiť 🙂 Napríklad LÁSKA
Láska…to slovo bolo pre mňa prázdne (ale vôbec som to nevedela), keď som bola odpojená od seba, svojho tela. Mala som to rovnako. Nevnímala som svoje pocity a emócie…iba ich zaháňala.
Na toto je jeden krok, ktorý popisujem e-booku zdarma – Postaraj sa o seba a zlepši tým celý svet.
Ten krok spočíva v tom, že sa niekoľkokrát za deň zastavíme a opýtame sa seba: „Ako sa teraz cítim?“ Jednoducho naučíme seba naspäť si uvedomovať svoje emócie, svoje telo a pocity v ňom.
Každá naša emócia chce byť precítená. Neexistujú zlé a dobré emócie. Sú iba emócie…
Keď cítime šťastie, nezakazujeme si ho a precítime si ho v danej chvíli naplno, po chvíli sa emócia vybije a jej intenzita klesne. A to isté by sa dialo aj s tými „zlými“ emóciami, ak by sme si ich dovoľovali cítiť a prežiť.
Náš mozog sa skladá z troch častí:
Emocionálny mozog nám pomáha regulovať emócie a pracovať s nimi. Emócie sú hybnou silou tvorby nášho života. Sú tým najzásadnejším aspektom určujúcim kvalitu našich životov… Emócie cítime v tele. Dnes sa dokáže z krvi odmerať, určiť, akú emóciu človek cíti, a to podľa hormónov vyplavených v krvi. Emócia je vlastne biochemický koktail, ktorý nám mozog namieša. Tým pádom je jasné, že emócie absolútne vplývajú na naše zdravie a telo. Ony sú v tele, my ich tam cítime…
Tiež si skúsme aspoň predstaviť malé deti, ktoré sú bytosťami fungujúcimi iba cez cítenie, ich mozog ešte nefunguje v beta vlnách, teda ešte „nepremýšľajú“, ale cítia naplno… Ako veľmi ich naozaj bolí emocionálna bolesť a prečo sa v týchto chvíľach skutočne musia vypnúť a odrezať od pocitov, aby prežili…
Opakujem to dookola 🙂
Emócie sú najdôležitejšie v našom živote,
no doteraz sa im venovala najmenšia pozornosť a dôležitosť. Ale aj to sa, vďaka za to, už mení.
Práca s nimi je kľúčová na ceste k spokojnému životu. Vďaka pocitu, emócii v tele, vieme, čo je pre nás dobré a čo nie. Ak sme od nich odrezaní, nemôžeme to vedieť, chýba nám ten inštinkt, ktorý nám hovorí
„toto áno“ alebo „toto nie“.
Emócie, ktoré cítime, vyjadrujú to, čo máme my sami vo svojom vnútri. Môže sa nám zdať, že nám nejakú negatívnu emóciu spôsobilo okolie, ale to je ilúzia ega.
Pravda je, že nikdy nás emocionálne nezabolí nič, čo my sami nemáme vo svojom vnútri. K tomu odporúčam článok ZRKADLENIE.
Moja emócia je moja zodpovednosť. Moja emócia je MOJA. Vytvorila sa v mojom vnútri na základe MOJICH myšlienok.
Takže je v mojich rukách ju aj zmeniť.
Bolestivé emócie z detstva máme uzamknuté v tele. Na emocionálne telo by sa dalo tiež pozerať ako na naše vnútorné dieťa.
Keď cítime negatívnu emóciu, naše vnútorné dieťa volá po našej bezpodmienečnej materskej láske a pozornosti, ktorú si môžeme dať len my sami sebe.
Práca s vnútorným dieťaťom – SCELOVANIE, nájdeš tu.
tie majú nad nami najväčšiu moc. Keď si nedovoľujeme cítiť to, čo cítime, tým sami sebe robíme najväčšie zlo. V našom detstve sme nemali dovolené vyjadrovať všetky emócie, tak sa náš emočný mozog v týchto situáciách akoby zasekol. Emócie nemohli byť vyjadrené, bolesť bola uložená do tela.
Naše emočné telo a emočný mozog nepozná čas. Keď sa v minulosti niečo nevyjadrilo a nedoriešilo, tak si náš systém bude stále a stále dookola vytvárať podobnú situáciu, v ktorej sa budeme rovnako cítiť, aby sa to doriešilo. Pokiaľ teda nezačneme venovať pozornosť našim emóciám, dovoľovať im, aby boli, prežívať ich a hľadať myšlienkové vzorce a príčiny, ktoré ich spúšťajú, tak si kvalitu života nezlepšíme.
Emócie sú veľká sila, ktorá priamo ovplyvňuje našu realitu, ale aj naše gény!
Emócia sa chemicky prejaví v tele, na to však reagujú aj naše gény. Novou emóciou dávate svojim génom nové pokyny na výrobu nových bielkovín. Tým sa mení štruktúra tela aj jeho funkcie! Ak by bol napríklad systém tela dlhodobo vystavený stresu a aktivoval určité gény vyvolávajúce zápal a chorobu, môžeme naštartovať iné gény pre rast a obnovu a tie staré vypnúť. Ak však prežívame denne rovnaké emócie, naše telo sa zmeniť nemôže.
Uvediem príklad z knihy Joe Dispenzu Probuďte své božství…
Na workshope Joa Dispenzu urobili pokus, aby dokázali účinok vyšších a povznášajúcich emócií na telo a imunitný systém človeka. Merala sa hladila imunoglobulínu A, čo je bielkovinový ukazovateľ sily, ktorý imunitný systém má. Je to mocná chemická látka…
Oveľa účinnejšia, než akékoľvek očkovanie proti chrípke, či nejaké prostriedky, ktoré sa bežne užívajú na podporu imunity.
Avšak, keď narastie úroveň nášho stresu a tým úroveň stresových hormónov, ako je napríklad kortizol, hladina tohto imunoglobulínu sa znižuje.
Behom 4 dní workshopu si účastníci vedome vyvolávali povznášajúce emócie, ako je: láska, radosť, vďačnosť… Robili tak trikrát denne po dobu cca 10 minút. Výsledkom bolo, že hladina tohto imunoglobulínu sa zvýšila o 49,5% !
Znamená to, že na to, aby sme sa uzdravili, nepotrebujeme nič zvonku. Stačí si uvedomovať svoje emócie a udržiavať sa na emočnej špirále hore…
Keď si niečo želáme, Vesmír/Boh/Vyššie ja/ Stvorenie, nazvi to ako potrebuješ, reaguje na naše emócie. Želáme si viac emocionálne, ako mentálne.
Príklad:
Budem si želať hojnosť peňazí, ale pri myšlienke na to cítim
hnevám sa atď.
Takže ak vieme, že emócie sú hybnou silou, teda ony dávajú do pohybu zhmotnenie našej túžby, čo si práve teraz teda „objednávam“?
To, čo cítim. A dôvod je, že myšlienka na hojnosť je mi tak vzdialená, že sa nedokážem v danej chvíli cítiť tak, akoby to už bolo, a tešiť sa. Čo s tým? Stačí to premeniť 🙂
Zamerať sa pri želaní viac na to, čo cítim.
Jednoducho…
Ako sa cítim , taký život žijem
K tomuto mám pre vás nádherný obsiahly e-book. A zdarma 🙂 Stiahnite si ho TU
Tiež mám pre vás pripravenú spoločenskú hru- HRA SPLNENÝCH TÚŽOB/ VEDOMÉ TVORENIE REALITY, ktorá je presne pre tento účel vytvorená. Viac o nej nájdete tu
Takže suma sumárum 🙂
emócia je najdôležitejšia vec, ktorú si musíme začať všímať, ak chceme niečo vo svojom živote zmeniť. A ak chceme zmeniť život, musíme zmeniť svoje myšlienky a emócie….
Želám nám všetkým, aby sme sa v emočnej špirále nachádzali čo najviac v jej najvyššej časti.