Ako by sme sa s láskou mohli pozrieť na svoje chyby?
Katarína MikulíkovaChyby sú prirodzenou súčasťou života
Aj o tomto je jedna z mojich rozprávok v knihe Vedomé rozprávky pre deti aj dospelých. Vďaka nim sa učíme. Túto frázu, mám pocit, sme všetci počuli už miliónkrát, ale poďme do hĺbky. Naozaj si všimnime, že nejde žiť život bez robenia chýb. Chyba je v procese učenia nevyhnutný článok. Musí tu byť. Náš pohľad na ňu je ale tak skrivený, že sa za ňu trestáme, hneváme a nemáme ju radi. A to vďaka škole, našim rodičom a spoločnosti, ktorá nám toto vnímanie chyby vtisla resp., od ktorej sme si toto vnímanie chyby osvojili.
To, ako sa k sebe správame
a so sebou samými komunikujeme, je odvodené od toho, ako s nami komunikovali v detstve, ako sa k nám správali. Tam sme si o sebe urobili obraz a naučili sa k sebe takto správať my sami.
Nie je to tak dlho, keď som si bola istá, že toto, čo píšem hore, aj žijem.
Že svoje chyby prijímam…
Áno trochu to bola pravda, ale je rozdiel v prijímaní svojich chýb.
Je rozdiel cítiť láskavé prijatie, ako keď milujúca mamička pohladká svoje dieťa po vláskoch aj vtedy, keď urobí chybu a povie mu pár slov, ktoré ho podporia. A je rozdiel, keď dieťa urobí chybu a mamička povie polo-nasratým tónom:
„Dobre, nevadí… nič sa nestalo …poď ideme ďalej“.
Aj keď, aj tá druhá verzia je lepšia než krik, či trest za chybu..
No ja som sa sama k sebe doteraz správala tou druhou verziou polo-nasratej mamičky
Pred pár dňami som si však prešla procesom, ktorý ma zaviedol zasa k mojim hĺbkam bytia a tam som si našla naozajstný súcit k sebe, naozajstnú lásku k sebe. Bezpodmienečnú!
Je to niečo, čo som nepoznala… A teraz, keď urobím chybu nie je vo mne nasratosť na seba, hnev z neúspechu, obviňovanie sa atď.
Stále tam je vedomie toho, že to, čo som urobila, mi nebolo k prospechu, ale je tam SÚCIT. Súcit k sebe, k svojej úrovni vedomostí a skúseností, ktoré zatiaľ mám a tým pádom aj veľká úľava.
A viete čo? Keď sa za chybu vnútorne nebičujem, dokážem z nej načerpať to prečo tu je. Dokážem si z nej zobrať poučenie, pochopiť ju, zobrať si z nej všetko, čo mi nesie.
A to len preto, že mi nevadí…
Neotáčam sa k nej chrbtom, necítim k nej zlé emócie… prijímam ju a preto mi môže ona odovzdať všetko, čo pre mňa má!
Každá chyba má v sebe veľký potenciál skvalitniť náš život a my ten potenciál nevieme využiť dovtedy, kým sa za chybu budeme trestať alebo viniť… jednoducho, kým chybu neprijmeme.
Ja až teraz plne chápem, že urobiť chybu je vlastne VŽDY požehnanie
Popostrčenie vpred. A je to tak nádherné, tak oslobodzujúce a povznášajúce, byť k sebe naozaj láskavá a prijímať všetko v sebe, každý svoj čin a aj tú chybu.
Je to ako práca s vnútorným dieťaťom, ktoré uzdravujem a učím ho, že robiť chyby je O.K.
Možno by to mohlo byť pre vás ľahšie, keď si vo vnútri seba predstavíte svoje malé JA. Seba, ako dieťa … to ste vy. A tak so sebou rozprávajte a to k sebe cíťte, akoby ste rozprávali k svojmu malému JA, ktoré sa učí a potrebuje podporu.
A VY ste jediný, kto si ju môže dať. Tú skutočnú, láskavú podporu.
Na prácu s vnútorným dieťaťom som pre vás vytvorila e-book SCELOVANIE.
Aký máte postoj k svojim chybám?
Ako by ste sa na svoju chybu mohli pozrieť nabudúce inak?
PRE RODIČOV
Nikdy nevieme svojim deťom dať nič, čo sami nemáme. Takže prvé kroky súcitu smerujme k sebe a potom to prirodzene budeme robiť aj smerom k dieťaťu. Ak vás zaujímajú moje príbehy a rozprávky v ktorých spracovávam aj tému chyby, pozývam vás pozrieť sa na knihu Vedomé rozprávky pre deti aj dospelých tadiaľto.
Pre prácu na sebe vám ponúkam príručku Sám sebe terapeut. TU
Komplexná príručka obsahujúca niekoľko nástrojov na plnú prácu so sebou samým.
Želám nám všetkým veľa súcitu a lásky smerom k sebe aj smerom k ostatným.
Prečo existujú emócie a k čomu nám slúžia? (Emočný mozog, emočné telo)
Emócie sú hnacou silou celého nášho života Skrze ne tvoríme, vďaka nim…
Komentáře
