Nech je ako chce, náš vnútorný analytik nám vie brániť v prijímaní dobra. Keď je však naša myseľ nakŕmená, utíši sa a nechá voľnú cestu vyššiemu JA, prijímaniu dobra, prijímaniu energie. A o tomto bude aj môj článok.
Ako veľa ľudí, som aj ja prvýkrát o Brunovi Gröningovi počula v Duše K. Zaujalo ma to síce, ale nie natoľko, aby som to začala používať. Zdalo sa mi, že je to príliš jednoduché. V tej dobe som ešte mala presvedčenie, že ak chcem niečo vyriešiť, musím to riešiť ja a nebude to riešenie ľahké…
Po roku bolo znova vysielanie v Duše K o Brunovi Gröningovi, kde tentokrát boli ľudia, ktorí sa na základe vysielania spred roka, denne einstellen a vyliečili sa tým z rôznych chorôb. To už bolo pre mňa AHA. No napriek tomu som nerobila einstellen denne, ale iba sem-tam.
Prešla istá doba a ja som sa dozvedela, že v blízkosti môjho bydliska je kruh priateľov Bruna Gröninga. Začala som ho navštevovať. Tam som si pripomenula, čo znamená regelungen a že niečo také vôbec existuje. Bolo to pre mňa veľmi dôležité, pretože dovtedy som neuskutočnenie želania považovala za
“ nevyšlo to…“ a vďaka objasneniu regelungen som sa znova vracala pomaly do dôvery… V skratke je regelungen každý prejav vašej nemoci, vášho nedostatku, vášho čokoľvek, čo už nechcete mať odvtedy, odkedy ste to poslali preč. Odkedy ste to odovzdali. V mojom slovníku sú to dozvuky :-D.
V tej dobe som už einstellen robievala častejšie, denne to však ani vtedy nebolo. Nakoniec som sa ale do tohto bodu dostala a einstellen som začala robievať denne a to aspoň 2x. V ľudskej povahe je už tak zvykom neuvedomovať si to dobré, čo sa nám deje a čo máme. Obzvlášť ak to prichádza postupne.
To sa stalo aj mne. Bola som v stave, kedy mi všetko išlo akoby samo. Poľahky… synchronicity jedna za druhou .
A tak nejako..ani neviem ako…som postupne robila einstellen menej a menej. Až som ho nerobila vôbec. Neuvedomovala som si to, no začala som si veľmi všímať zhoršenie v mojom živote. Všetko bolo ťažšie!
A odzrkadľoval sa na tom aj môj vnútorný stav…
Po krátkej dobe (našťastie), sa mi začalo einstellen pripomínať rôznymi cestami – cez kamarátku,
slová v článku, začalo to na mňa „blikať“. A prišlo uvedomenie. Veď ja už to nerobím!!!
Samozrejme som znova začala a o pár dní až týždňov sa mi znova rozjasnilo. Napriek vonkajším udalostiam si ja v sebe viem zachovať mier a kľud. A veci, ktoré išli ťažko, sa začali tiež hýbať. Okúsila som rozdiel – život s vedomým prijímaním energie a život bez toho. Už mi je jasné, ako to chcem mať a z čoho už neupustím.
Naše telo má určité množstvo životnej energie. A to množstvo sa niektorými emóciami dopĺňa a niektorými zasa spotrebuje. Ak cítime napríklad hnev, je to veľmi silná emócia, ktorá náš systém pripravuje na veľký čin – útok. Je to tak preto, lebo sa zapla časť mozgu, ktorá je zodpovedná za prežitie – amygdala. Keď sa zapne amygdala, vždy sa náš systém cíti v ohrození. A začne spúšťať režim útek / útok / ustrnutie.
Ono by to bolo v poriadku, keby sa tento systém zapol a zasa vypol, tak, ako to vidíme v prírode.
Ak srnku naháňa predátor, zapne sa jej útek / útok / ustrnutie – v tomto prípade útek. Jej trávenie a všetko ostatné sa zastaví, prepne do úsporného režimu, všetku energiu totiž systém pošle do končatín, aby mohla utiecť.
Ak sa jej to podarí…jej poplach v tele sa vypne, srnka sa otrasie ( vytrasie z tela stres) a dostáva sa do bežného režimu … začne sa pásť na tráve, spokojná a v kľude.
Lenže my, ľudia, z tohto režimu ohrozenia skoro vôbec nevychádzame…
Stres, stres a stres … V práci, na cestách, žiaľ, často aj doma v hádke s partnerom.
To je pre náš systém neustály výdaj energie, nehovoriac o tom, že naše procesy v tele nefungujú normálne (trávenie atď).
Je len otázkou času, kedy sa level životnej energie vyčerpá natoľko, že telo ochorie.
Za ideálnych podmienok, by sme svoju životnú energiu doplnili pozitívnymi emóciami. Láska, vďačnosť, radosť atď. Ak ale takýchto emócií nie je v našom živote dostatok, udržujeme naše telo / náš systém buď tak, že je to znesiteľné, alebo tak, že to ide k horšiemu.
Samozrejme, sú aj ľudia, ktorí majú svoje životy zariadené tak, že majú dostatok emócií, ktoré ich doslova dobíjajú a tých, čo uvedú telo a systém do stresu, majú iba primerané množstvo… ale ak to tak nie je práve u vás, čítajte ďalej.
Úroveň energie, s ktorou náš systém disponuje, súvisí nielen s našim zdravím, ale aj s manifestáciou našich myšlienok a želaní. Všetko so všetkým súvisí. Ak máme vyčerpaný systém, cítime sa zle, ak sa cítime zle, máme negatívne myšlienky a náš život bude toho odrazom.
Preto sa pre mňa denné vedomé prijímanie energie (einstellen) stalo nutnosťou. Ak sa totiž o seba nepostarám, nebude o mňa postarané. A ja chcem svoj život skvalitňovať, tak ako aj vy….
Ďalší krásny krok, ktorý sa vrámci učenia Bruna Gröninga robí, je odovzdávanie svojich problémov.
„Na, tu to máš a prosím, vyrieš to …“ 😍🙂
Krása, čo? Keď sa rozhodneme robiť einstellen, prvý krok je odovzdať, alebo oddeliť sa od všetkého, čo nás trápi. Až potom prijímame pozitívnu liečivú energiu ( heilstrom). Je to ako s pohárom, ak je plný špinavej, smradľavej vody, nemôžeme do neho naliať čistú krištáľovú vodu. Nemáme ju kam naliať a aj keby tam bolo trocha miesta, čistá voda by sa zašpinila od tej špinavej a nič dobré by z toho nevzniklo.
A to isté je v našej mysli. Nemôžeme prijímať dobro, keď budeme myslieť na zlo. Zlo je v tomto ponímaní akýkoľvek problém, starosť, zármutok…čokoľvek z čoho sa náš level energie vyčerpá.
Tu sa z vedeckého hľadiska môžeme oprieť o dvojštrbinový experiment, ktorý nájdete tu. Je dokázané, že naša pozornosť priamo určuje, či hmota vznikne alebo zanikne.
Ako to je možné? Hmota vlastne nie je hmota :-). Všetko je iba energia. Ak dáte čokoľvek pod mikroskop a budete stále zväčšovať, dostanete sa po čistú energiu. Bližšie a veľmi zrozumiteľne je táto téma popísaná v knihe Biologie víry od Bruca Liptona, zakladateľa epigenetiky.
Takže, tu nás Bruno Gröning nabáda odvrátiť svoju pozornosť plne od toho, čo nechceme a nasmerovať ju tam, kde nám je dobre. Pretože, kam ide pozornosť, tam ide energia. Tvorím si tým, kam sa pozerám. Zákon príťažlivosti je v tomto podobný.
Aj naše myšlienky a emócie sú iba energia. Dnes už je dokázané vedecky, že naše emócie majú vplyv na náš organizmus. Každá myšlienka spojená s emóciou vytvorí chemický koktail, ktorý sa vyplavuje do nášho tela. Z našej krvi je merateľné, akou myšlienkou a emóciou si práve prechádzame. O tomto je kniha Molekuly emocí od Candace B. Pert a hovorí o tom aj doktor Jan Šula.
Preto pred einstellen odhadzujem zo seba všetko, čo ma trápi a pri prijímaní heilstromu myslím na niečo krásne a ideálne si to spojím s hudbou, ktorá mi navodí príjemné pocity.
Dopĺňame si takto našu životnú energiu. My sme sem neprišli iba prežívať. Je tu pre nás pripravené oveľa viac. Potrebujeme tomu najprv uveriť, že aj pre nás je možné dobro, potom sa rozhodnúť
„áno chcem to a idem za tým“,
a nakoniec aj ísť za tým. Učenie Bruna nám v tom môže byť obrovským pomocníkom. Z môjho pohľadu Bruno chápal a vedel veci, na ktoré ľudstvo, ako celok, iba prichádza. Myslím, že videl kvantové pole a chápal princípy, ktoré nám chcel čo najjednoduchšie sprostredkovať.
A einstellen je jednoduché. No veľmi veľmi účinné.
Želám každému jednému z nás, aby úroveň našej životnej energie bola najvyššie ako je pre nás možné.
Možno vás bude zaujímať môj ebook Zámery/Ako ich stanoviť a priviesť k naplneniu, ktorý si stiahnete zdarma TU