Strach
V našej ľudskosti je automaticky prítomný…

To slovo je opletené veľmi nepríjemným pocitom. Čomu sa teda ani nečudujem. Avšak poďme sa spolu pozrieť na strach trocha inak.

Z pohľadu prírody je tu strach pre nás, pre naše prežitie. Strach zo smrti, z výšok, z hlasných zvukov…. To sú strachy, vďaka ktorým tu ako ľudstvo žijeme. Sú zodpovedné za naše prežitie. A prežitie je pre prírodu najdôležitejšie. Nie je pre ňu dôležitá kvalita života….

Čo to znamená? To, že ak by sme nechali rozhodnúť pudy,

čo je dobré pre nás, napríklad nájsť lepšiu prácu alebo pohodlnejšie bývanie, či vhodnejšieho partnera – partnerku, tak strach bude prvý, ktorý nám povie:

„Nie, veď to nie je až tak zlé! .…ostaň tu, kde si, veď čo, aj horšie sa majú ľudia, to už nejako doklepeme, atď.“

Jednoducho sa nás bude snažiť udržať tam, kde momentálne sme. Pretože to poznáme a teda náš systém túto situáciu vyhodnocuje ako bezpečnú ( komfortná zóna). Nejde mu teda o kvalitu života, ale o bezpečie.

Naša bytosť sa však skladá z viacerých častí. A teda máme aj niečo, čo sa nazýva vyššie JA. Toto vyššie JA, božská časť nás, je oprostená od strachu a vidí naše možnosti!

Komunikuje s nami cez naše túžby

Nezaujíma ho komfortná zóna, naopak, naše vyššie ja zaujíma vývoj, posun vpred a kvalita života. Vďaka vyššiemu JA chceme od života viac. Všetko, čo si želáme a po čom túžime, to sú možnosti reality, ktoré sú tu pre nás nachystané. Len vykročiť 🙂

Naše veľké JA (vyššie JA) nás tam volá a naše malé JA (ego) sa nás snaží pomocou strachu udržať v bezpečí komfortnej zóny. V bezpečí toho, čo poznáme.

„Smrádek ale teplúčko.“

Na konci komfortnej zóny je vždy strach, výzva, nepohodlie. Vždy!

Neexistuje človek, ktorý by necítil strach, keď vykročí mimo poznaného, mimo komfortu, do neznáma. Aj ten najosvietenejší a najmúdrejší človek pocíti občas strach.

Jedine vtedy ho nebudeme cítiť, keď sa budeme pohybovať „po prebádanom a známom území“.

Tam nás však nemôže čakať nič nové, nič lepšie, krajšie, väčšie….

Áno, skutočne každý cíti strach. Je prirodzenou súčasťou nás.
Takže ak toto vieme, je to úľava, nie? Veľa ľudí sa za svoj strach hanbí a cíti sa previnilo. Majú pocit, akoby bol strach niečo, čo „by sa nemalo“ cítiť 🙂 Nie! Naopak! Vieme, že ho pocítime vždy, keď ideme za niečím novým.

Bariéra strachu je medzi komfortnou zónou a potenciálom nekonečných možností!

Vždy tam bude! A je to tak v poriadku, len ho prijať a konať aj tak. V tom je to kúzlo!

Nie čakať, kým strach zmizne, kým to bude jednoduché, kým… kým… kým. Nie! Konať aj keď cítim strach. Pozrime sa na to logicky.

Ak necítim strach, znamená to, že sa nepotýkam s ničím novým. Ak sa nepotýkam s ničím novým, tak sa asi pohybujem v tom starom a poznanom. A keď sa pohybujem v tom starom, čo z toho môže vzísť?

A naopak. Cítim strach, neistotu, znamená to, že nepoznám to, kde som (situácia, miesto, pocit, skúsenosť…). Pohybujem sa teda niekde, kde je potenciál pre niečo, čo som ešte nezažila, teda pre niečo nové!

Pre mňa osobne bolo toto poznanie oslobodzujúce. Vedomie toho, čo sa deje, je polovica úspechu. Všetci to takto majú, od prírody to je dané a navyše je to indikátor úspechu. 🙂

Pretože vďaka strachu viem, že som mimo komfortnej zóny (čím väčší strach, tým ďalej som od nej), a teda v potenciáli nekonečných možností 😍.

Kde sa konajú zázraky!!!

„Úspešný je ten, kto koná napriek strachu.“

Ja by som dodala: spolu so strachom.

Chytím svoj strach za ruku a poviem mu: „Poď, to zvládneme ❤️….“